HOYA, s.r.o.

PDF Tlačiť E-mail

Vytvárame kvetinové výzdoby a zabezpečujeme ich servis. INFO


 
Rady a tipy všetky články
Samozavlažovací systém V posledných dvoch častiach sme sa podrobne venovali problémom súvisiacim so zalievaním zemitých rastlín. V čom je výhodnejšie pestovanie rastlín v samozavlažovacích kvetináčoch, prípadne hydroponické pestovanie oproti tomu klasickému v zemine?     Výhodnosť vyššie spomínaných spôsobov pestovania rastlín je práve v uľahčení zalievania v tretej fáze (fáza sucha), kedy nie vždy pestovateľ dokáže odhadnúť jej trvanie. Tak sa potom stane, že buď zaleje viac, ako je potrebné, a rastlina zhnije alebo, naopak, fázu sucha predĺži, takže nakoniec rastlina preschne. To sa pri hydropóniách ako aj pri zemitých rastlinách pestovaných v samozavlažovacích kvetináčoch nestane. V oboch prípadoch je totiž súčasťou nádoby hladinomer (alebo ukazovateľ hladiny vody), ktorý informuje, ako je na tom rastlina čo sa týka spotreby vody. Ako funguje závlaha pri samozavlažovacích kvetináčoch LECHUZA? Už sme samotné vysádzanie rastlín ako aj ich následné pestovanie si môžete prečítať aj v nasledujúcich článkoch: - LECHUZA® - LECHUZA® - Elegancia nielen v kancelárii - Sadenie rastlín do LECHUZA® nádoby - DELTA 15 - Výsadba rastlín do samozavlažovacích nádob LECHUZA® - (AKTUALIZOVANÉ) LECHUZA® Classico LS a Quadro LS (liner system) - Novinka pre rok 2012 Najprv si však povedzme, z čoho samotné sety pozostávajú. V závislosti od typu nádoby možno hovoriť o samostatnej vonkajšej nádobe (obale), do ktorého sa vloží deliace dno. Kým však deliace dno vložíte, je potrebné pripojiť k nemu plniacu trupicu s krutom, kde sa vloží nakoniec ukazovateľ hladiny vody v nádobe. Niektoré typy nádob sú však inovované - namiesto deliaceho dna s ostatnými časťami je len vyberateľná vnútorná nádoba (vložka) s ostatnými komponentami aj spolu s ozdobným rámom. Tieto patentované nádoby sú označené písmenami "LS" ("liner system) a nájdete ich v typoch Classico a Quadro. (Ostatné typy, ako napríklad Cararo, Cubico, Rondo, majú len deliace dno spolu plniacou trubicou s krytom a ukazovateľom hladiny vody). Rastlinu potom stačí len posadiť do vložky, ktorá sa pred sadením vyberie a po vysadení rastliny sa zase naspäť vloží do nádoby. K pohodlnosti pestovania rastlín v týchto nádobách prispieva aj ďalšie príslušenstvo, napríklad kolieska na ľahší presun väčších nádob alebo násadce na polievanie. Ako rastliny vysádzať? Je to veľmi jednoduché. Pred samotným vysádzaním si ešte rozmyslite, v čom budete zemitú rastlinu pestovať - či v zemine alebo na pestovanie použijete zeostrát alebo inú jej náhradu. Pripravte si nádobu a zložte všetky komponenty dokopy. Pripravte si samotnú rastlinu - vyberte ju z kvetináča a uvoľnite koreňový bal a straste prebytočnú zeminu v prípade, že budete rastlinu pestovať ďalej len v zeostráte. Pokiaľ sa rozhodnete použiť na ďalšie pestovanie zeminu, stačí len uvoľniť korene, aby sa rastlina ľahšie zakorenila. V prípade, že chcete pestovať rastlinu v zemine, nezabudnite vysypať na dno nádoby malú vrstvu granulátu Lechuza-pon (alebo zeostrát), ktorá poslúži ako drenáž. Ďalší postup už spočíva v bežnom sadení. Zvyšok nádoby doplníte postupným vsypovaním zeminy (alebo, ak chcete pestovať rastlinu v zeostráte, použijete len ten zeostrát). Ako sa starať o vysadenú rastlinu? V prvej fáze zakoreňovania rastliny zalievajte len klasicky - zvrchu. Ako rýchlo sa rastlina zakorení, závisí od jej druhu a veľkosti. Ročné obdobie nemá na zakoreňovanie veľký význam. Máme skúsenosti, že aj v období, kedy by sa rastliny nemali presádzať bežným spôsobom, pri pestovaní v samozavlažovacích nádobách LECHUZA sú rastliny už po 3-4 týždňoch dostatočne zakorenené a sú schopné ďalej brať vlahu samé. Ak si však chcete byť celkom istí, naplňte zásobník vodou. Ak počas nasledujúcich pár dní riska na ukazovateli poklesne, rastlina je už zakorenená. Ďalšie zalievanie spočíva v napĺňaní zásobníka vody až po maximum a ponechaní rastliny, aby si sama brala toľko vlhkosti, koľko sama potrebuje. Postupným spotrebovaním bude, samozrejme, aj riska na ukazovateli hladiny vody klesať, až poklesne na minimum. A práve v tejto fáze musia rastliny zotrvať 2 až 10 dní (podľa ich veľkosti 2 dni menšie rastliny a čím sú väčšie, tým je fáza sucha dlhšia). To, že je rastlina vo fáze sucha, ešte neznamená, že substrát bude tiež suchý. Rastlina už je v substráte zakorenená, takže má isté percento vlhkosti. Podstatné je však ponechať ju pár dní bez následného zaliatia. Po tejto fáze však môžete opätovne naliať vodu do zásobníka vody až po maximum a celý cyklus sa tak zopakuje. Ako takto vysadenú rastlinu prihnojovať? Podobne, ako sa rastliny zalievajú. Jediný rozdiel bude v tom, že do vody si zarobíte potrebnú koncentráciu hnojiva. Spôsob aj množstvo potrebnej dávky  nájdete na etikete každého hnojiva. A ešte jedna dobrá správa na koniec - takýto  spôsob pestovania rastlín môžete aplikovať na AKÚKOĽVEK zemitú (v zemine dovtedy pestovanú) rastlinu.     Máte svoj osvedčený spôsob, ako pestovať izbové rastliny? Podeľte sa oň s nami! Zapojte sa aj Vy do našej súťaže, a možno práve Váš príspevok získa až 500 eur! Viac informácií o súťaži nájdete TU. Potrebujete, naopak, s niečím iným poradiť? Dajte nám vedieť, a možno v niektorom z budúcich príspevkov sa budeme venovať práve tomu Vášmu problému! Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 25 tisíc! Pozrite si výsledky pestovateľov z minulých súťaží     Copyright © 2015, HOYA, s.r.o. All rights reserved
30.8.2015 viac »
FÁZY ZALIEVANIA V poslednej časti sme vám priblížili, čo všetko vplýva na zalievanie a ako sa zvyknú rastliny polievať. Niektoré metódy sa vám možno osvedčili, iné, naopak, môžu viesť k uhynutiu rastliny. Ako teda rastliny správne zalievať? Správnosť zálievky nespočíva v jej pravidelnosti - koľkokrát za týždeň tú-ktorú rastlinu zalejete. Pravidelnosť je o zachovávaní troch fáz, ktoré možno pozorovať počas zalievania. 1. fázou je samotná zálievka, kedy naplníte dostatočným množstvom vody celý priestor medzi povrchom zeminy v črepníku a jeho okrajom a voda postupne do zeminy vsiakne. 2. fázou je postupné vysychanie, ktoré môže trvať niekoľko dní v závislosti od veľkosti a druhu rastlín (vzrastom menšie rastliny skôr preschnú ako tie staršie a vzrastlejšie), ročného obdobia (v lete sa voda rýchlejšie vyparuje a rastlina rýchlejšie asimiluje ako v zimnom období)k, počasia (rastliny majú vyššiu spotrebu vody počas pekného počasia ako keď je zamračené), veľkosti a druhu kvetináča (rastliny hospodária s vodou inak, keď sú vysadené v plastových nádobách a inak v tých keramických), druhu zeminy (priepustnosť zeminy je rozdielna, vždy by ste mali vybrať tú najvhodnejšiu pre vaše rastliny - napr. kaktusy a sukulenty dávajú prednosť priepustnejšej zeminy s výrazným podielom piesku, naopak niektoré druhy paliem uprednostňujú pôdy ťažšie s vyšším podielom ílu), umiestnenia rastliny v miestnosti (rastliny umiestnené na svetlejšom mieste rýchlejšie spotrebujú vodu ako rastliny umiestnené v polotieni či tieni) a ďalších faktorov. Za ten čas povrch pôdy pomaly presychá, aj keď vo väčšej hĺbke môže byť zemina ešte vlhká. 3. fázou je fáza sucha. Trvá jeden až tri dni - opäť v závislosti od činiteľov popísaných vyššie. Po tejto tretej fáze možno rastliny nanovo zaliať. Práve vynechanie tejto tretej fázy môže spôsobiť problémy. Pri jej vynechaní dochádza k uhynutiu s následkom vyhnitia rastliny. Naopak, pri predĺžení tejto tretej fázy môže dôjsť k preschnutiu substrátu. Aj keď je pravdou, že rastlinám viac uškodí preliatie ako nedostatočná zálievka, nemalo by sa to ani pri suchu preháňať. Podľa odpozeraného ďalšieho pestovania, býva zvykom po kúpe rastliny pestovať ju ďalej v pôvodnom kvetináči, ktorý je navyše vložený do keramického obalu. Takto predávané rastliny sú zasadené do rašeliny. Aj keď je rašelina vhodná (pre svoju nízku hmotnosť) najmä kvôli prenosu, preprave rastlín, nemusí však zodpovedať nárokom, ktoré rastliny vyžadujú. Z tohto dôvodu je rastliny lepšie presadiť. Pokiaľ máte už nejaké skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete aj naďalej zotrvať pri pestovaní v klasických črepníkoch. Ak vám však aj napriek vašej snahe rastliny uhynú, mohli by ste vyskúšať pestovanie v samozavlažovacích kvetináčoch alebo sa preorientovať na hydroponické (prípadne zeostrátové) pestovanie rastlín. Oba spôsoby pestovania sú jednoduché a nie je pri žiadnom z nich problém  dodržať všetky tri fázy: fázu samotného zaliatia, fázu postupného vysychania a fázu sucha. Presadiť ale zemitú (rastlinu pestovanú klasicky, v zemine) rastlinu do väčšieho kvetináča a použiť ako pomôcku na určenie potreby zalievania hladinomer, ktorý je určený pre hydropóniu, je samozrejme nezmysel. Aké problémy sa môžu vyskytnúť pri klasickom pestovaní (a zalievaní) zemitej rastliny?   Okrem faktu, že vám rastliny môžu zhniť alebo vyschnúť, môžu nastať aj iné problémy, s ktorými sa spája najmä žltnutie či opad listov. Prvou z častých ťažkostí je zhutnenie povrchovej vrstvy zeminy v kvetináčoch. Nastáva v situáciách, keď sú rastliny pestované v ťažkej, hutnej zemine alebo sú pestované v type kvetináča, ktorý hutnosť zeminy podporuje. V tomto prípade voda, ktorú použijete na zálievku, nevsakuje alebo vsakuje pomaly do zeminy. Výsledkom je, že je zemina vlhká iba na povrchu a nepreniká do hlbších vrstiev. Riešením je povrch zeminy rozryť, prevzdušniť vidličkou či lopatkou. Potom už môžete výdatne zaliať. Časom však bude potrebné kyprenie zeminy priebežne aplikovať. Druhou ťažkosťou, spájanou so zalievaním, je opak predošlého - voda rýchlo pretečie do podmisky bez toho, aby bola zemina vlhká. Tento problém možno vidieť v situácii, keď necháte zeminu pridlho suchú, až sa zvraští do takej miery, že nedolieha celkom k stenám črepníka. Ak ste trochu všímaví, najčastejšie tento "typ" postihnutej rastliny uvidíte v ponuke obchodných sietí, keď sú rastliny umiestnené iba na vozíkoch a navyše nie sú pre ne vytvorené optimálne podmienky na nich zaliatie.  Takéto rastliny sú vysušené, obyčajne už aj vo výpredaji a je len otázkou času, kedy uhynú. Aj keď sme na našich stránkach upozorňovali na to, aby ste podobné kusy nekupovali a vyhli sa tak sklamaniu s prípadného úhynu, ak nemáte "to srdce" ponechať rastliny napospas osudu v obchode, môžete sa pokúsiť o ich oživenie. Celý kvetináč so zeminou jednoducho ponorte a držte vo veľkej nádobe, počkajte, kým uniknú zo zeminy vzduchové bublinky. Potom kvetináč s rastlinou vyberte a prebytočnú vodu nechajte stiecť. Ďalej však pestujte rastlinu bez toho, aby ste ju opäť vystavili suchu alebo opačnému extrému - preliatiu.   Máte svoj osvedčený spôsob, ako pestovať izbové rastliny? Podeľte sa oň s nami! Zapojte sa aj Vy do našej súťaže, a možno práve Váš príspevok získa až 500 eur! Viac informácií o súťaži nájdete TU. Potrebujete, naopak, s niečím iným poradiť? Dajte nám vedieť, a možno v niektorom z budúcich príspevkov sa budeme venovať práve tomu Vášmu problému! Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 25 tisíc! Pozrite si výsledky pestovateľov z minulých súťaží     Copyright © 2015, HOYA, s.r.o. All rights reserved
26.8.2015 viac »
AKO správne zalievat? Všeobecne možno povedať, že úspech v pestovaní interiérových rastlín (a nielen nich) má 3 hlavné aspekty. Spočíva vo výbere vhodnej rastliny. S výberom úzko súvisia vhodné podmienky na pestovanie. A poslednou treťou podmienkou je samotné ošetrovanie rastliny. To sa ale stáva najväčším kameňom úrazu. A to "vďaka" zalievaniu. Ako teda správne zalievať? Predpokladajme teraz, že výber rastliny ste zvládli na jednotku a aj podmienky, v ktorých rastlinu pestujete, zodpovedajú jej nárokom. Ako však udržiavať rastlinu v dobrom stave? Hádam najväčší problém, ktorý sa vyskytuje pri pestovaní, je práve zálievka. Pravidelné zalievanie je najnáročnejšou činnosťou, ktorá sa spája s pestovaním a je tomu tak, čo sa týka jeho správnosti, ako aj z toho časového hľadiska. Práve správnosť zalievania robí vrásky mnohým najviac. Do zalievania totiž vstupuje mnoho faktorov a premenných (druh rastliny, ročné obdobie, aktuálne počasie, veľkosť a druh kvetináča, druh a štruktúra zeminy, umiestnenie rastliny v miestnosti, vývojové štádium rastliny atď.), ktoré môžu pri nedostatku alebo prebytku vody výrazne ovplyvniť zdravotný stav rastliny. Zalievate jeden až dvakrát do týždňa alebo každé 3-4 dni? Zalievate len do misky či nalievate vodu priamo do kvetináča? Alebo je črepník dokonca vložený v podmiske s vodou? Spoliehať sa na jednu z uvedených možností periodicity a spôsobu zalievania sa vám nemusí vždy vyplatiť. Vo všetkých prípadoch totiž neberiete v úvahu ďalšie, podružné, už vyššie uvedené činitele, ktoré tiež vplývajú na zalievanie. Je veľkou chybou zalievať celoročne akýkoľvek druh rastliny jedným a tým istým spôsobom, keďže v zimnom období je potreba vody pre rastliny nižšia a, naopak, v letnom období zase vyššia. Rovnakou chybou s podobnými následkami je zalievať výhradne jedným spôsobom (len do podmisky alebo len priamo do kvetináča). Pravidelnosť zalievania nespočíva totiž v periodicite pravidelnosti zalievania určitým spôsobom. Už sa veľa popísalo o tom, ako či kedy správne zalievať. O zalievaní píšeme aj v článku "Zalievanie - AKO zalievať?".  Aj my sami sme sa zmienili, aké nádoby, črepníky, substrát používať, aké pomôcky používať (existuje napríklad aj vlhkomer). Každá rastlina je však iná, s rozdielnymi nárokmi na pestovanie. Nedá sa naisto a pevne stanoviť, ako a kedy rastliny polievať. Navyše, rastliny k svojmu životu nepotrebujú len vodu a v nej rozpustené živiny. Najmä v zimnom období je pre dôležitý aj obsah kyslíka v zemine. Najviac nedostatkom kyslíka trpia palmy alebo rastliny ako figovník (Ficus), dračinec (Dracaena) a nolina (Beaucarnea) a samozrejme kaktusové a sukulentné druhy. Preto sa aj veľmi často stáva, že tieto rastliny vyhnijú. Opačným extrémom je zase nedostatočná zálievka. Rastlinu zbytočne vystavujete suchu, Okrem toho, že môže (a aj istotne stane) uhynúť, zvyšuje sa tiež riziko napadnutia interiérových rastlín škodcami a chorobami. Zálievka preto musí byť dostačujúca, dôkladná, aby sa zvlhčil celý obsah črepníku, a nie napríklad len jeho vrchná časť. Korene vo väčšej hĺbke budú v tomto prípade trpieť nedostatkom vody a aj napriek tomu, že zalievate zvrchu, nižšie vrstvy môžu zostať suché. Podobne je to aj pri zalievaní spodným vzlínaním, kde vlhkou zostáva len spodná časť, pričom korene vo vrchnej časti nemajú dostatok vody. Chybou je aj zalievať častejšie v malých dávkach, a čo je ešte horšie - ponechať rastlinu svojmu osudu vloženú do podmisky. To nerobte nikdy. Ako sa teda rastliny zalievajú?   Dozviete sa už čoskoro na www.hoya.sk Máte svoj osvedčený spôsob, ako pestovať izbové rastliny? Podeľte sa oň s nami! Zapojte sa aj Vy do našej súťaže, a možno práve Váš príspevok získa až 500 eur! Viac informácií o súťaži nájdete TU. Potrebujete, naopak, s niečím iným poradiť? Dajte nám vedieť, a možno v niektorom z budúcich príspevkov sa budeme venovať práve tomu Vášmu problému! Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 25 tisíc! Pozrite si výsledky pestovateľov z minulých súťaží     Copyright © 2015, HOYA, s.r.o. All rights reserved
26.8.2015 viac »