SAINTPAULIA - FIALKA Z AFRIKY

PDF Tlačiť E-mail

Asi netreba bližšie predstavovať Saintpauliu, senpóliu, či jednoducho, fialku. Neexistuje totiž domácnosť alebo pracovisko, kde by na okennom parapete nerozkvitali pestrofarebné kvety. Takýmito izbovými kvetmi sa pred 2 rokmi popýšilo viacero pestovateľov (fotografie nižšie). Dokonca, keď si kúpite čo i len 1 fialku, po čase sa budete môcť tešiť z ďalších kvitnúcich rastliniek. Fialka sa totiž nielen veľmi jednoducho pestuje, ale aj rozmnožuje.


Sample Image Sample Image Sample Image Sample Image

Sample Image Sample Image Sample Image

 

V súčasnosti si môžete vybrať z obrovského množstva farebných kombinácií kvetov (od bielej, rôznych odtieňov ružovej, červenej, bordovej, modrej a fialovej farby, až po bielo ružové, bielo bordové, či kvety s bielym okrajom). Na trhu sú aj dvojfarebné, akoby „čipkované“ variety - Saintpaulia ´Chimera. Väčšinou už druhý krát kvitnú jednofarebne. Vybrať si môžete fialky s jednoduchými, plnokvetými kvetmi, alebo kvetmi so zvlneným okrajom.

Sample Image Sample Image Sample Image

Ďalšie fotografie rôznych kultivarov Sénpólie môžete nájsť TU.

Rôzne typy kvetov: jednofarebné a melírované (Saintpaulia ionantha) a dvojfarebné (Saintpaulia ´Chimera)

Ako u takmer každého druhu, aj fialky dostanete kúpiť v rôznych veľkostiach - s črepníkom s priemere 6cm, ale aj 9 a 12cm, či v miske s priemerom 24cm.

Sample Image Rôzne veľkosti fialiek

Výnimkou v dnešnej dobe nie sú ani fialky v ozdobných črepníkoch. V ponuke rôznych kvetinárstiev (ale aj obchodných centier) sú najmä v období Dňa sv Valenína - dňa zaľúbených, MDŽ a Dňa matiek. Keďže sa nie vždy do obchodov dostávajú čerstvé rastliny, pri ich kúpe by ste mali venovať trochu pozornosti.

Sample Image Sample Image Mini fialky

Sample Image Sample Image Sample Image

Príklady fialiek predávaných spolu s ozdobnými črepníkmi

Akým jedincom sa treba vyhýbať, alebo ako si vyberať?

Asi najskôr sa vyhnete rastlinám bez kvetov, alebo takým exemplárom, na ktorých je viditeľné odstránenie už odkvitnútých kvetov. Kvety by nemali byť ani celkom rozkvitnuté. Vyberajte si rastliny s množstvom púčikov v rôznom štádiu rozkvetu, čiže plne rozkvitnuté kvety, rozkvitajúce kvety a puky. Ak si vyberiete rastlinu s pukmi, nie vždy vám tie rozkvitnú... Väčšinou uschnú, takže si budete musieť počkať na ďalšie obdobie kvitnutia. Ak si, naopak, vyberiete plne rozkvitajúcu rastlinu, tá vám dlho nevydrží. Veľký vplyv na trvácnosť kvetov má aj počasie.

Pokiaľ si kupujete fialky v zimnom období, mali by vám kvety v kvetinárstve aj zabaliť, alebo, obzvlášť v obchodných centrách, kde nemusí byť pri kvetoch personál, by vám mali minimálne poskytnúť možnosť si rastliny zabaliť.

Teraz, v letnom období, vzniká možnosť, že si z vyložených kusov vyberiete rastlinu s hnilými listami. Takýmto sa radšej vyhýbajte. Ak už na rastline začne hniť časť listu, postupne sa hniloba rozšíri na rastlinu celú. Preto ak sú fialky vo svojom pôvodnom obale, predtým, ako za ňu zaplatíte, rastlinu z obalu opatrne vyberte a skontrolujte si ju.

Ak hovoríme o listoch, tie by mali byť (okrem hniloby) aj bez ďalších deformít, mechanického poškodenia a bez viditeľných farebných škvŕn. Aj keď sú fialky s takýmito listami vcelku atraktívne, ide o virózu, ochorenie, ktoré sa môže časom rozšíriť a rastlinu zahubiť.

Ako sa o fialky starať?

Rastliny umiestnite na dostatočne svetlé miesto v miestnosti. Ak vám časom listy začnú žltnúť, je to dôsledok prisilného slnečného žiarenia. Preto fialku radšej premiestnite na iné, tmavšie miesto. Pre pestovanie je vhodná bežná izbová teplota, nikdy by však teplota nemala klesnúť pod 12˚C. Pri zalievaní si môžete vybrať z dvoch variant. Zalievať zvrchu. V takom prípade si ale dávajte pozor, aby ste vodu liali na zeminu, a nezmáčali listy, či krčok rastliny. V opačnom prípade vám rastlina začne hniť, alebo sa listy vplyvom slnečného žiarenia spália. Druhým, bezpečnejším, spôsobom je naliať vodu do podmisky, nechať vodu vzlínať (rastlina si sama načerpá toľko vody, koľko potrebuje). Ostatnú vodu budete môcť potom z podmisky vyliať, a nebude tak rastline hroziť hniloba. Obyčajne sa uvedenými spôsobmi zalieva fialka 2x do týždňa. Vždy sa však riaďte počasím, tak, aby ste zeminu v črepníku nikdy nepremokrili. Fialku môžete pestovať aj v črepníkoch Lechuza® .

Fialka obľubuje zvýšenú vlhkosť. Nikdy by ste ju však nemali postrekovať (hrozba hniloby a spálenia listov). Problém môžete vyriešiť zvlhčovačom, ktorý zavesíte na radiátor, umiestnením črepníka na podmisku s vlhkými okruhliakmi, alebo, jednoducho, vyložíte na jednom mieste viac fialiek spolu. Keďže rastliny majú rovnaké podmienky, tým, že tvoria akúsi ucelenú skupinku, sú schopné sa navzájom ovplyvňovať, a tak si samé tvoriť vhodné podmienky. Raz za čas je vhodné očistiť listy vlhkou handričkou alebo štetcom. V žiadnom prípade nepoužívajte lesk na listy! Fialky prihnojujeme v letnom období 1x za mesiac špeciálnym hnojivom pre fialky.

Sample Image

K bežnej údržbe patrí odstraňovanie zožltnutých či uschnutých listov a odkvitnutých kvetov. Vyhnete sa tak výskytu škodcov a prípadnému nutnému postreku.

Sample Image Sample Image Sample Image

Sample Image Sample Image Sample Image

Sample Image Sample Image Sample Image

Príklady niekoľkých variet a ich rôznofarebné kvety.

Fialky rastú pomerne rýchlo. Takže si môžete vyskúšať aj množenie. Je to celkom jednoduché. Vyberte si na rastline nepoškodený a plne vyvinutý list s dlhšou stopkou (najlepšie z listov z vonkajšej strany) a na nej urobte šikmý (ak sa dá, čo najšikmejší) rez. Reznú plochu je dobré zasypať stimulátorom rastu, ktorý chráni vniknutiu choroboplodných zárodkov a tiež stimuluje novú budúcu rastlinu k rýchlejšiemu zakoreneniu. Vďaka stimulátoru sa na stopke vytvorí kalus (novo vytvorené pletivo, na reznej ploche), z ktorého sa potom vyvinú korene. Stimulátorom ošetrené listy môžete pomocou paličky napichať do pripraveného substrátu. Ten okolo rezkov dobre utlačte a opatrne zalejte. Črepníky s napichanými rezkami umiestnite do polyetylénového vrecúška alebo umelohmotného krytu, kde sa ľahšie udrží vyššia teplota. Rezky by nemali byť na slnku. Mladé rastlinky opatrne presaďte, nechajte 2 -3 dni v tieni. Potom pestujte ako ostatné fialky. Mladé rastlinky by mali do polroka kvitnúť.

Vyššie sme už sčasti opísali chorobné prejavy rastlín pri nevhodných podmienkach - čo spôsobuje nadmerné svetlo, alebo jeho nedostatok a čo spôsobuje žltnutie listou. Inou príčinou spomínaného žltnutia listov môže byť aj nedostatok živín. Ak vám fialka nekvitne, príčinou bude nedostatok svetla. Takže ju radšej premiestnite na svetlejšie miesto. Pokiaľ už máte nejaký čas fialku, ktorá vám doteraz spoľahlivo a bohato kvitla, môže sa stať, že vám bude kvitnúť poslabšie. Najlepšie je slabo kvitnúce kvetné stonky odstrániť a rastlinu prihnojiť s hnojivom určeným pre fialky. Inokedy sa stáva, že vám fialka ďalej nekvitne a jej listy sú oproti pôvodným čoraz menšie. V tomto prípade je potrebné rastlinu najprv presadiť, ale robte to len v jarnom období, kedy má rastlina lepšie podmienky na zakoreňovanie a zakoreňuje aj rýchlejšie. Na presadenie nepoužívajte veľký črepník. Najvhodnejšie sú širšie a plytšie druhy. Samozrejme, po presadení rastlinu hneď neprihnojujeme, ale počkáme aspoň 2-3 mesiace,kým sa zakorení. Nezabúdajte, že v ozdobných obaloch sú fialky ešte krajšie.

Sample Image Sample Image

Najlepšie fialky vyniknú, keď je vysadených viac kusov pokope, či už použijete fialky jednej alebo viac rôznych farieb. Pre tento účel môžete použiť tak prútené košíky, ako aj keramické misky, či hrantiky. Pamätajte však na drenážnu vrstvu, aby mala nadbytočná voda kde odtekať a v prípade košíkov aj na vystlanie vnútornej strany s igelitom.

 

 

Copyright © 2013, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
Rez bugénvileí V poslednej správe sme sa venovali príprave izbových rastlín na novú sezónu. Jeden aspek prípravy predstavuje aplikovanie rezu, ktorý sa prevádza u rastlín, ako sú Bugénvilea, Abutilon, Brugmansia, Tyčinkovec (Callistemon), Kamélia, Chryzantéma margarétková, Dipladenia, Fuchsia, Ibištek (Hibiscus), Lantana, Mandevila, Oleander, Pachystachys, muškáty (Pelargonium peltatum, P. zonale), enciánový stromček (Solanum rantonetti), tibuchína (Tibouchina urvilleana). U väčšiny rezom podporujeme rozvoj nových výhonov. Ako je to však u prvej spomínanej bugénviley? Mimochodom, ak ste ju ešte nezrezali, je najvyšší čas... Ako na to? Najprv si zopakujme najdôležitejšie informácie o nej a jej pestovaní.   Bugénvilea (Bougainvillea) je bujne rastúca tropická liana, ktorá pochádza z oblastí Brazílie. Rastie však aj na území Argentíny a Peru či v iných prímorských oblastiach, napríklad v Grécku. Aj preto sa stala akýmsi synonymom pre dovolenku, dovolenkový raj. Všeobecne dorastá až do 5 metrov. V našich zemepisných šírkach ju však pestujeme ako izbovú rastlinu malých až stredných rozmerov (dorastá len do 1 až 2 metrov), ktorej prospieva v letnom období umiestnenie vonku v záhrade. Cez zimu, keďže nie je mrazuvzdorná, ju zase prenášame do chladných ale bezmrazých priestorov s teplotou 5 až 10 stupňov Celzia. Aj keď počas zimných mesiacov zhadzuje listy, priestory by nemali byť celkom tmavé. Rovnako urobíte pre bugénvileu prospešnú vec, keď ju počas zimy nebudete zalievať až do obdobia, keď začne opäť rašiť mladé lístky. To je aj čas, keď, ak je to nevyhnutné, bugénvileu upravujeme rezom. Bugénvilea nemá kvety len cyklámenovej farby...   Zrezávanie jednak podporuje rast a kvitnutie a jednak v prípade bugénviley upravujeme ním aj kríčkovitý vzrast samotnej rastliny, upravujeme jej prerastenosť. Zrezávanie sa však nesmie prehnať. Výhonky treba zrezávať s citom, inak takto prídete o to najkrajšie a najcennejšie - o kvety. Rastlina je totiž schopná zakvitnúť len na výhonoch, ktoré vyrástli a dozreli v minulom roku. Sú na pohľad hrubšie a drevnatejšie. Ak už máme rezať, tak len zaštipneme mladé a mäkké výhonky. Rez sa robí tesne po zime, vo februári - marci. Vtedy všetky bočné výhonky skáťte na 5-7 centimetrov od hlavného konára. Nechajte len tie, ktoré sa stanú budúcimi nosnými konármi. Tenké, vytiahnuté a križujúce sa s inými výhonmi môžete odstrihnúť úplne. Režte zásadne za listom či púčikom a rez musí byť čistý, v žiadnom prípade nie roztrapkaný. Keďže bugénviley rastú krovito, veľmi dobre sa dajú strihom aj formovať, a to do rôznych tvarov: do tvaru pyramídy, špirály, vytvarovať sa dá aj do tvaru stromčeka s holým kmienkom. V takomto prípade by sme mali mať na pamäti potrebu opory v podobe rebríčka, oblúka, mriežky alebo v prípade stromčeka s kmienkom, stačí bambusová palička. Ak si rezom nie ste istí, ďalším spôsobom, ako rastlinu zahustiť, je omotávanie výhonov okolo tých starších. Vyrastené výhony môžete aj opatrne (tak aby sa nezlomili) poprestrkovať pomedzi mriežku, prípadne po jej obvode. Dlhé, polodrevnaté výhony môžete rovnako viesť aj po oblúkovej konštrukcii, kde rastúce bočné výhonky vyväzujte k priečkam priebežne. Ak konce výhonkov oblúk či inú oporu prerastajú, výhonky jednoducho skráťte. Dávajte si však pri akejkoľvek manipulácii s rastlinami pozor, výhony sú tŕnisté, najmä tie staršie. Na koniec hádam dodáme, že čím sú bugénviley staršie, tým lepšie znesú rez.     Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
12.3.2017 viac »
Príprava izbových rastlín na novú sezónu Cítite to? Počasie je čím ďalej lepšie a lepšie, dni po dlhej a tuhej zime konečne plné slnka. K životu sa prebúdza príroda ale aj  interiérové rastliny. Niektoré postačí vyčistiť od uschnutých a zožltnutých listov, ak ste to nerobili priebežne. Iné budú možno potrebovať aj aplikovanie postreku v prípade, že ste neumiestnili rastliny do priestorov s vyhovujúcimi podmienkami. Je však aj taká skupina rastlín vyžadujúcich si hlbší zásah. Pozrime sa teraz na problematiku bližšie...   Rastliny sú po zimnom období takpovediac vysílené, čo vyplíva najmä z nedostatku svetla a pred tým, ako sa dostanú do kondície, mali by sme ich v prvom rade 1.) Vyčistiť od zožltnutých, uschnutých, prípadne chorobami a škodcami napadnutých listov. Je predsa aj v našom záujme chorobám a škodcom predchádzať, ako potom riešiť zlý zdravotný stav rastlín. Najmä suché listy v korunách rastlín, ktoré bývajú zväčša stromčekového alebo kríkovitého vzrastu, sú zdrojom alebo úkrytom pre celú plejádu chorôb a škodcov. Niektoré izbové rastliny reagujú pri zmene podmienok náhlym opadom listov. Napríklad bugénviley. Opad listov môže signalizovať aj nedostatok svetla. Väčšinou sa s chorobami a škodcami môžeme stretnúč na inak zdravých zelených listoch. Ak však chcete dôkladne pripraviť svoje ibové rastliny na novú sezónu, okrem zožltnutých a suchých listov zlikvidujte aj silno napadnuté listy. Ušetríte si tak do istej miery námahu spojenú s následnou aplikáciou postrekov. Základom pre zdravé rastliny je umiesntiť ich vhodne rozložené vo vhodných teplotných, svetelných či vlhkostných podmienkach. Nikdy by nemali byť rastliny umiestnené nahusto, a už vôbec nie v tme. Jednak výhonky zostanú slabé a vytiahnuté a jednak predítete negatívnemu vplyvu červcov a následne černe. Černe si pochutnávajú aj na lepkavej medovine, ktorá vzniká ako produkt pri pôsobení štítničiek a puklíc. Kto bol raz nútený bojovať s týmito dvoma škodcami, vie, o čom hovoríme. Zneškodnie škodcov v oboch prípadoch je spojené s prácnym mechanickým odstraňovaním ložísk v spojení s aplikáciou postreku na báze oleja. Nezriedka dopadá boj odstránením celých postihnutých častí rastlín, prípadne likvidáciou celej rastliny. Ak držíte rastliny v miestnosti so suchým a teplým vzduchom, kde je priveľa slnka a málo vody, nielen na suchých listoch sa začnú objavovať malé pavučinky. To poukazuje na prítomnosť roztočca (červený pavúčik). Najlepšie je rastliny premiestniť do chladnejšej a vlhkejšej miestnosti a okrem odstránenia napadnutých listov aplikovať aj postrek s akaricídom. Vošky sa objavujú najmä v prostredí s vysokou teplotou, suchým vzduchom a v nevetranom priestore. Aj v tomto prípade je vlhodnejšie zvážiť zmenu alebo aspoň úpravu podmienok v prostredí. Vošky patria medzi škodce, ktoré narobia veľa škody, preto okrem aplikácie vhodného insekticídu zvážte aj odstránenie najväčších ložísk škodcu. 2.) Nielen listy, či už sú zožltnuté, uschnuté alebo dokonca napadnuté chorobami či škodcami, je nutné odstrániť. Pokiaľ chcete, aby vám rastliny počas leta aj bohato zakvitli, bude nutné upraviť ich vzrast rezom. U každého druhu platí niečo iné. Zväčša rezom upravujeme vzrast u kríčkovito alebo stromčekovito rastúcich druhov (z letničiek a rastlín, ktoré sa letnia - napríklad Bougainvillea, Abutilon, Brugmansia, Callistemon, Camelia, Chryzantéma margarétková, Dipladenia, Fuchsia, Hibiscus, Lantana, Mandevilla, Nerium oleander, Pachystachys, Pelargonium peltatum a P. zonale, Solanum rantonetti, Tibouchina urvilleana. Ďalšou skupinou sú ťahavé druhy rastlín Jasminum polyanthum, Passiflora coerulea, Plumbago a Stephanotis floribunda. Zjednodušene možno povedať, že tvarované rastliny pred začiatkom sezóny potrebujú skrátiť výhonky tak, aby sa koruna ďalej rozvinula, rozkonárila. Je to prípad väčšiny interiérových rastlín ozdobných listom, obzvlášť druhov ako Ficus, Dracaena, Codiaeum, Monstera, Philodendron, Beaucarnea. Nezabúdajte však aj na uschnuté končeky listov, ktoré rastlinám uberajú na ich kráse. Nakoniec, ak máte možnosť, ešte očistené rastliny očistite od prachu, osprchujte, prípadne aplikujte na listy lesk. U tvarovaných rastlín vystrihujeme okrem nevyhovujúcich, divo rastúcich aj suché, nalomené či choré vetvičky. Pri ťahavých druhoch ako je napríklad Passiflora coerulea je postup trochu iný. Zrezávajú sa všetky vytiahnuté stonky a bočné sa skracujú na 15 cm. Samozrejmosťou je rezaťvždy nad púčikom. Niektoré druhy, napríklad Bougainvillea, spoľahlivo kvitnú na výhonkoch, ktoré vyrástli a dozreli v predchádzajúcom roku. V takom prípade by ste mali byť pozorní a neprerezať rastlinu viac, ako je nutné. Viac si o reze u bugénviley povieme v nasledovnej správe. Sledujte nás. Sú však aj druhy izbových rastlín, ktoré pre kvitnutie rez nepotrebujú, dokonca ho neznášajú. Jedným takým druhom je aj voskovka, Hoya carnosa. 3.) Rovnakú pozornosť, akú ste doteraz venovali uschnutým listom či rozvetvovaniu rastliny, venujte aj zemine a potrebe rastlinu presadiť. Čo sa týka presádzania, malé a mladé rastliny je lepšie presádzať častejšie, niekedy aj v rámci jedného roku. Je tomu tak kvôli tomu, aby sme zbytočne mladé rastliny nevystavovali viac ako je nutné stresovým situáciách. Aj presádzanie patrí k nim, ale pri mladých rastlinách, ktoré hneď presadíte do kvetináča väčšieho aj o niekoľko čísel skôr hrozí stres, že sa rastlina nebude vedieť vo veľkej nádobe zakoreniť. Následným zalievaním a prípadným hnojením ju vystavíte ešte väčšiemu stresu, čoho následok bude aj úhyn rastliny. U väčších a starších rastlín presádzame podľa potreby. Sledujeme každý rok na jar, či už korene vyplnili kvetináč, prípadne vyrastajú cez otvory na drenáž von z kvetináča. V takomto prípade volíme o 1 až 2 čísla väčší kvetináč. Pamätajte si však, že niektoré druhy (Hibiscus, Hoya) dobre kvitnú, keď ich kvetináč mierne obmedzuje. Pri starých a veľkých rastlinách, s ktorými sa už zle manipuluje, ich nie je nutné presádzať (s výnimkou keď ju chcete presadiť do novej nádoby). V takomto prípade sa vymieňa vrchná vrstva zeminy a do nového kvetináča sa dosypáva čerstvá zemina. Po presadení rastlín počkajte podľa veľkosti rastliny 1-2 dni bez zálievky, aby ste podporili tvorbu nových koreňov, resp. ich prerastanie do nového substrátu. S prihnojovaním počkajte aspoň mesiac. 4.) S pribúdajúcimi prvými slnečnými dňami začíname rastliny otužovať a postupne zvyšovať zalievku. Takto sa postupne dostanú rastliny do fázy rastu. Ak boli niektoré rastliny premiestnené na svetlejšie miesto počas zimného obdobia, umiestnime ich naspäť na to pôvodné. Postupne začíname aj s prihnojovaním, aby mali rastliny dostatok živín pre rast a opäť nám robili radosť nielen zdravými listami ale aj kvetmi. Pri hnojení si pamätajte – nikdy neprihnojujte na suchú zeminu. Tá by mala byť poliata vodou minimálne 1 deň pre zaliatím hnojivou zálievkou. Takto sa vyhnete spáleniu koreňov a ďalším s tým spojeným neblahým následkom.     Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
28.2.2017 viac »
Gaštan z ďalekej Austrálie Pochádza z východného pobrežia Austrálie a nesprávne ho ľudia označujú ako "austrálsky gaštan". Aj keď dorastá do výšky 20 i viac metrov, v bežných izbových podmienkach nedorastie do väčšej výšky ako 1,5 metra. O akej interiérovej rastline hovoríme? Odborný názov znie Castanospermum australe. Ako sme uviedli vyššie, pôvod má v Austálii. V domácej Austrálii je to strom s ceneným drevom čokoládovo hnedej až čiernej farby, ktoré sa využíva v stavebníctve (odolné voči termitom) a stolárstve. Nájsť ho vo voľnej prírode môžete aj v Indii, Malajzii či na Srí Lanke. V prírode rastie ako mohutný strom, ktorý hojne rastie pozdĺž riek a jazier. Strom má lesklé, kožovité tmavozelené nepárnopočetné listy a vytvára pomerne veľké 4-5 centimetrové žlto oranžové kvety pripomínajúce kvety nášho hrachu. Bohužiaľ, v našich podmienkach vytvára kvety len veľmi ojedinele a vzácne. Z nich sa po opelení vytvoria až 25 centimetrové voľne visiace struky. V nich sa skrývajú veľké okrúhle alebo jemne sploštené semená (mimochodom, sú jedovaté ako aj celá rastlina. V austrálskych podmienkach, ak sú semená dostatočne premyté vo vode a uvarené, sú jedlé. V našich podmienkach sa však neodporúča v tomto smere experimentovať)) obalené v hnedom osemení, pripomínajúce naše gaštany. Z nich, ak dopadnú na zem, začnú vyrastať nové malé rastlinky. Tak, ako ich poznáme v obchodoch s kvetmi.  Castanospermum je pomerne neznáma, ale o to efektnejšia vytrvalá interiérová rastlina. Vyberajte mu miesto s dostatkom filtrovaného svetla s pár hodinami priameho slnečného žiarenia. Všeobecne platí, že dáva prednosť plnému slnku, tzn. najmenej šesť až osem hodín slnečného svitu denne. Dobre však znáša aj menej osvetlené miesta. Tiež je tolerantný k ľahkému poklesu teplôt na krátku dobu. Uprednostňuje a pre rast potrebuje teploty v rozmedzí od 16 do 27° C. Castanospermum miluje vzdušnú vlhkosť. Preto je vhodné olistenie rosiť vodou. Vyhnete sa tak suchým končekom listov, čo býva veľký problém v domácich podmienkach. Takýmto spôsobom rovnako udržíte listy čisté od prachu. Ak máte možnosť, vykladajte a pestujte rastlinu počas leta vo vonkajšom prostredí, kde môže zotrvať do doby, keď teplota klesne pod 10° C. V domácich podmienkach, ak je rastline poskytnuté vhodné svetlé miesto a najmä, ak je rastlina vysadená, rastie rýchlo. Keďže vyrastie na statný strom, poskytujúci tieň, zvykne sa vysádzať na miesta, kde sa tento účel očakáva. Nemala by však vyť vysadená v blízkosti domu (minimálne 10 metrov od základov domu, garáže, bazéna či inej stavby), keďže ich môže svojimi hustými koreňmi narušiť. V našich podmienkach je predsa len rastlina obmedzovaná veľkosťou kvetináča, preto ani nerastie tak masívne.  Pri zalievaní sa uistite, že zemina v kvetináči je vždy vlhká. Rastlina by nemala nikdy stáť vo vode. Rovnako by si ani zemina nemala držať dlho vlahu. Preto sa predsvedčte, že je v črepníku dostatočná drenáž pre odtok prebytočnej vody. Pri každom zaliatí zalejte zeminu dostatočne a umožnite, aby pred tým, ako opätovne rastlinu zalejete, povrch zeminy trochu preschol. Nedovoľte však, aby rastlina stála vo vode. Jedinou výnimkou sú letné mesiace, kedy môže castanospermum mať zvýšené nároky. Naopak, opatrní by ste mali byť v zimnom období. Od skorej jesene a pošas zimných mesiacov zalievajte rastlinu minimálne. Povrch zeminy (cca 3 centimetre) by mal celkom preschnúť. Až potom dôkladne zalejte a opäť nechajte povrch zeminy dôkladne preschnúť. Ak vám zemina v kvetináči aj pri najlepšej vôli zalievať rastlinu dostatočne, dokáže preschnúť za menej ako 3 dni, je čas rastlinu presadiť do väčšieho kvetináča. Na to použite len o málo väčší kvetináč a pestujte rastlinu uvedeným spôsobom. Ak opätovne začne zemina rýchlo presychať, presaďte ju opäť. V novom kvetináči, do ktorého bola presadená rastlina, nechajte rozdiel medzi povrchom zeminy a okrajom kvetináča aspoň 3 centimetre, pre dostatočné zalievanie. Ako každá rastlina, aj Castanospermum potrebuje živiny vo forme prihnojovania. V bežných podmienkach a najmä ako strom sa castanospermum prihnojuje počas vegetácie dvakrát,  na jar a uprostred vegetácie, v lete. Kedže v našich podmienkach je obmedzovaný kvetináčom, môžeme ho prihnojovať bežným hnojivom pre izbové rastliny ozdobné listom, a to od jari do jesene každý druhý týždeň odporúčanou dávkou vo vode zriedeného hnojivového roztoku. Aj keď v podmienkach bytu nebude Castanospermum až tak bujne rásť, vhodné je vetvy zrezávať.  Zrezávajú sa najmä zlomené, suché alebo časti napadnuté škodcami. Zrezávanie však môžete použiť aj na úpravu rastu. prerezaním sa zhustí koruna a celá rastlina bude pôsobiť upravene a atraktívne. Veľmi efektný je z tejto rastliny napríklad bonsaj. Pri pestovaní ako izbová rastlina, sa môžu na rastline objaviť neželaní škodcovia (červce a méry). Upozornia na to aj medové povlaky na listoch a neskôr aj výskyt černe, ktorá postihnuté miesto zafarbuje do čierna. Ďalším problémom je hubovitá hniloba koreňov, ktorá vzniká po nadmernej zálievke. Prejavuje sa neprirodzeným žltnutím listov. V takom prípade nezalievajte a povrch zeminy nechajte dostatočne preschnúť. Ak je to možné, presuňte rastlinu na svetlejšie miesto. Prípadne, v letnom období môžete rastlinu umiestniť aj von na miesto s jasným nepriamym slnečným osvetlením.     Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
4.2.2017 viac »